Práve hráme
28/03/2022
Adam Rajnoha založil v Prahe štúdio virtuálnej a rozšírenej reality, spolupracoval aj s Bonovou neziskovkou ONE
Adam Rajnoha, CEO & Co-Founder štúdia YORD
Adam Rajnoha pochádza zo Senice. Študoval na obchodnej akadémii a po strednej škole odišiel do Prahy na Vysokú školu ekonomickú. Hovorí, že podnikanie má v krvi od malička, lebo už aj jeho starý otec vlastnil jednu z prvých fotoslužieb. Po bakalárovi chcel robiť niečo viac a rozhodol sa pre medzinárodný program CEMS, ktorý združuje 30 najlepších univerzít v ekonomickej sfére na svete. A práve ten program mu zmenil život.
Svoje skúsenosti nazbieral v Silicon Valley a nejaký čas strávil v San Franciscu, kde pôsobil ako Business Development Manger a následne pracoval vo Viedni a New Yorku ako Partner & Innovation Manager, zodpovedný za progres produktov prostredníctvom globálneho reťazca technologických partnerov a digitálnych agentúr. Po dovolenke v Indonézii dostal nápad a založil startup Yord, ktorý za tri roky od založenie raketovo rastie.
Ďalšie tipy môžete posielať na slovacivzahranici@expres.sk.
Oli: Ako ti medzinárodný program CEMS zmenil život?
Adam: Ten program mi zmenil život tým, ako je postavený a koncipovaný a s tým, čo sa s ním dá robiť. Môžete vycestovať do zahraničia, vybrať si, na akú vysokú školu chcete ísť. Študoval som na WU v Rakúsku, kde som strávil môj prvý semester v zahraničí. Paradoxne som si tam pri štúdiu našiel aj prácu a mohol som vycestovať do Ameriky. Časť tej práce bola koncipovaná vo Viedni, časť bola za veľkou mlákou. Fascinovalo ma, že už popri škole môžem pracovať v startupe, ktorý sa v tej dobe volal Start system a že potom môžem ísť do Ameriky, hlavne do Silicon Valley. To bolo moje magisterské štúdium.
V podstate som dostal šancu vo veľmi mladom veku. Je úžasné, keď dostávate takéto úžasné šance relatívne rýchlo a čím viac sa snažíte a čím viac do toho dávate energiu, tak tým rýchlejšie môžete v tých firmách rásť. Bol som zodpovedný za business development, teda v slovenčine rozvoj obchodu. To znamená, že som mal na starosti rozvinúť firmu na trhoch severnej Ameriky a nájsť tam nejakých zaujímavých ľudí. Poslali nás tam dvoch. Ja som bol nejaký čas aj v Kalifornii, kde ma prepadla vášeň pre virtuálnu aj rozšírenú realitu.
Oli: Aké bolo Silicon Valley pre študenta, resp. začiatočníka v startupovom svete?
Adam: Keď sa tam pohybujete medzi ľuďmi, vidíte, aké je to tam celé vizionársky nastavené. O Silicon Valley sa hovorí, že to nie je úplne mesto, ale je to mindset, ktorý tam môžete nájsť zrovna v tejto oblasti. A keď som tam bol, tak som do toho úplne spadol. Určite ma to do veľkej miery ovplyvnilo v ďalšom pokračovaní. Ja som napríklad býval v mestečku Sunny Valley u jedného pána, ktorý pracoval vo firme, v ktorej testovali hardvéry Apple a iných výrobcov. Mal malý domček, v garáži Teslu, dvoch psov, na malej záhradke mal sliepky, ktoré boli pomenované podľa akčných hrdinov. A potom tam mal takú horúcu kaďu a vedľa toho mal včely a sám si pálil vlastný alkohol na záhrade, čiže to bol pre mňa úplne fascinujúci život.
Potom som dostal ďalšiu príležitosť, keď vypadol jeden človek v New Yorku, v tom, že ma presunuli na jeho miesto. V jednom momente, tá práca začala naberať na takých obrátkach, že som musel prerušiť univerzitu. Potom som sa ale rozhodol tú školu dokončiť. Chýbal mi jeden semester a diplomová práca. Ale to rozhodnutie bolo podporené tým, že som vedel, že si po škole otvorím niečo svoje. Na konci štúdia som sa rozhodol prácu vo firme ukončiť a začal som cestovať, primárne po Indonézii. Človek, keď má čas, zamyslieť sa nad tým, čo chce robiť a čo chce dokázať, dá si od všetkého pokoj, je to preňho potom všetko o dosť jasnejšie
Oli: …a tak si vymyslel vývojové a kreatívne štúdio YORD.
Adam: Vymyslel som to, akým smerom sa chcem uberať a vrátil som sa k tomu, čo som spoznal v Amerike, tomu čo ma fascinovalo. A to boli tie moderné technológie, konkrétne virtuálna a rozšírená realita. Mal som v hlave taký nápad, dalo by sa povedať aplikáciu, ale uvedomil som si, že ide stále o ten technologický svet, ktorý sa rozvíja strašne rýchlo a tá korona to v podstate ešte zrýchlila.
Povedal som si, že skôr ako skočím do nejakého konkrétneho produktu, tak skúsim urobiť štúdio, ktoré bude riešiť technológie. Ten môj svet bol vždy spojený s biznisom. Ono to bohužiaľ nie je tak, že iba do toho môžete skočiť, ale musíte sa tomu fakt venovať. Ja som si robil sám pre seba nejaké základy v programe, nie som dobrý programátor. Vedel som, že to, čo dokážem priniesť, je to najdôležitejšie. To bola tá zapálenosť technológie.
Oli: Hovoríš, že nie si dobrý programátor, tak na realizáciu svojho nápadu si pravdepodobne potreboval práve šikovného programátora, ktorý bude na rovnakej vlne alebo si ho už mal?
Adam: Chodil som a každému som hovoril, že čo idem robiť. Ono to je dôležité, že aj keď neviete, ako to postavíte, tak o tom začnete rozprávať. A vtedy sa to začne tak nejak diať, lebo už sa k tomu sám zaväzujete. Mal som veľkú podporu doma od rodiny, od mojej manželky, ktorá bola pri úplných začiatkoch celej myšlienky a ktorá videla, že je to niečo, do čoho som zapálený. Tá pomocná ruka bola obrovská. Ale potom bol veľmi veľký problém nájsť toho technického človeka, pretože technickí ľudia sú v dnešnej dobe niečo ako moderná ropa alebo zemný plyn.
Ľudia, ktorí sú v IT sektore, sú veľmi žiadaní. Ono to nie je úplne tak, že vás niečo napadne a oni potom na to skočia. Tak sa to v podstate vôbec nedeje. Buď máte niekoho blízkeho, kto sa o tieto technológie zaujíma a s tým to dáte dokopy, alebo musíte hľadať. Mňa čakala tá dlhá fáza toho hľadania, ktorá trvala skoro pol roka. Do skupiny, v ktorej boli združení ľudia, ktorí programujú, som dal inzerát, že potrebujem pomôcť s projektom. Mal som veľmi špecifickú požiadavku na toho človeka. Chcel som, aby mal veľa skúseností v rámci platforiem v ktorých robí, ale aby som v ňom videl aj lídra, ktorý to môže potom ďalej viesť.
Bolo to pre mňa veľmi ťažké nájsť niekoho takého a ozval sa mi David, že mi s nejakým projektom pomôže. Stretli sme sa, dali sme si pár pív a ja som mu tam odprezentoval, ako to s tým štúdiom vidím a čo ideme spraviť. Ostal obarený, pozeral na mňa, že čo to je, ale už po nejakom šiestom pive povedal, že to je vlastne veľmi dobrý nápad. Tak sme sa potom do toho pustili. Ja mám na starosti vedenie celej našej firmy a Dávid je technologický riaditeľ. Začali sme budovať firmu dvaja, teraz má YORD okolo 25 ľudí, je to už taká väčšia skupina nadšencov, ktorí pracujeme na rôznych lokálnych ale aj globálnych projektoch.
Oli: Takže tvoríte projekty vo virtuálnej aj rozšírenej realite?
Adam: Tá virtuálna realita vás ako užívateľa berie do nejakého úplne nového sveta, ktorý je nezávislý na tom reálnom svete. Takže ste kompletne vnorení do digitálneho sveta, kde môžete robiť rôzne veci, môžete tam lietať, stretnúť ďalších ľudí a máte na sebe headset. Potom je tá rozšírená realita, a to sú tie filtre, ktoré každý pozná, čo vám hodia napríklad na Instagrame psie uši. Vy viete, že tie psie uši tam nie sú, ale vidíte ich na tej obrazovke.
Rozšírená realita doplňuje náš svet s nejakými digitálnymi virtuálnymi prvkami. Pomáhame veľkým firmám využívať tieto technológie na dosahovanie cieľov, alebo na vyriešenie nejakých vecí, ktoré ich trápia. Môžem spomenúť pár projektov, aby to bolo predstaviteľnejšie, napríklad so spoločnosťou Deloitte v Holandsku sme robili niečo ako ich osobný virtuálny office, kde sa môžu stretnúť, dať si tam virtuálnu kávu, robiť tam nejaký brainstorming s tým, že všetci účastníci majú na rôznych miestach v rámci Holandska na hlave virtuálne okuliare. Ďalší príklad, robili sme pre automobilku Škoda aplikáciu, kde prídete do showroomu a s tabletom idete okolo auta a vidíte pod kapotu toho auta, ako funguje elektromobil, ako funguje presah tej energie, čiže aj keď ste laik, tak si to dokážete vďaka tomu vizuálnemu stvárneniu predstaviť, a to je veľmi dôležité.
Človek ako taký, je primárne vizuálny tvor. A práve preto sú tie technológie tak dominantné. Myslím si, že aj preto v budúcnosti spôsobia ešte väčšiu revolúciu ako internet. Človek vidí to, čo by v podstate nedokázal vidieť, a dokáže sa vďaka tomu rýchlejšie učiť, pochopiť veci, interagovať s vecami aj medzi sebou. A obrovský potenciál týchto technológií sa snažíme my ako YORD využiť pre tie spoločnosti, pre značky a pre užívateľov na konci dňa.
Oli: Čiže ak chcem mať na Instagrame vlastný filter, prídem za Vami?
Adam: Stávajú sa situácie, kedy príde za nami firma, ktorá chce nejaký skvelý filter. Tie filtre sa potom využívať naozaj na čokoľvek, môžu to byť filtre, ktoré sú vtipné, alebo sa dajú spojiť s niečím zmysluplným ako neziskovky. Robili sme aj s nimi, spomeniem napríklad Human Rights Watch, čo je neziskovka sídliaca v New Yorku s ktorými sme robili pár filtrov, ktoré pomáhajú ich podporovateľom rozšíriť správu v rámci toho, čo je pre nich dôležité. Takže cez ten filter to dokázali pokrývať.
Robili sme s ďalšou neziskovkou Oceana na ochranu oceánov, alebo napríklad s neziskovou organizáciou ONE založená Bonom zo skupiny U2. Naša vízia v YORDe je to, že my chceme byť najlepšie VR & AR globálne štúdio, ale chápeme, že to nejde len cez tie komerčné projekty, ale chceme ukázať, že tá virtuálna a rozšírená realita má čo ponúknuť aj v spoločnosti. A preto sme aj aktívne začali oslovovať tieto neziskové organizácie, aby sme dokázali, že im to vie pomôcť a že tie technológie ich vedia vykresliť v tom dobrom svetle. Čiže väčšinou sme boli my tí, ktorí k tomu aktívne pristupovali.
Oli: A nielen neziskovky, ale na vašej stránke som videla aj projekty pre múzeá.
Adam: Robili sme jedno múzeum lesníctva v Bruntále, čo je malé mestečko pri Ostrave. A druhé múzeum, na ktorom sme pracovali bola Tatra v Kopřivnici. Boli to dva krásne projekty, na ktorých sme robili a zase to je zamerané na tú mladšiu generáciu a na to, že napríklad v tom múzeu lesníctva sme sa snažili spojiť deti s prírodou na interaktívnej rovine. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby si aj inštitúcie uvedomili, že tá mladšia generácia je absolútne digitálne natívna tým, ako sa správajú a tým ako žijú. V tom múzeu lesníctva vám pri vstupe dajú tablet, s ktorým chodíte a pozeráte sa na veľmi pekné grafiky a panely, z ktorých vám vybehne jeleň alebo líška, prípadne vyletí sova.
Máme tam taktiež interaktívnu obrazovku, to znamená, že deti sa v tom vidia, tam ich to odzrkadľuje. Potom tam máme časť, kde si sadnú do obrovských vakov a dajú si na hlavu headset a môžu sledovať 365 stupňové videá, kedy sa tie deti ocitnú vo výbehu a môžu tam tie zvieratá sledovať. Jedna veľmi dôležitá vec, ktorú chcem spomenúť je to, že my už teraz vieme, že vďaka virtuálnej realite fungujú iné centrá mozgu, ktoré na to reagujú. Čiže potom zapamätateľnosť tých jednotlivých zážitkov je niekde vyššie, než je to pri tom normálnom zážitku. Preto v tom vidím budúcnosť.
Oli: A ako vyzerá interaktívne múzeum Tatry?
Adam: Prídeš do Tatrovky, kde je pani, ktorá ti dá tablet. Ty po celej tej Tatrovke vidíš všade tie vozy, tak ako v štandardom múzeu, tie vozy tam sú. Ale za nimi sú plachty, ktoré vysvetľujú buď určitú dobu, alebo určitú typológiu nejakého vozu, alebo historickej časti tej Tatry. A keď sa pozrieš na tú plachtu vďaka tabletu, tak nevidíš iba statickú plachtu, ale vidíš galériu, ktorú si môžeš prepínať, máš tam audio na výber, ktoré ti prerozpráva príbeh, hrá ti k tomu hudba. Máme tam napríklad rozpohybovanú tvar zakladateľa. Takže ti to dáva taký pocit, že je to živé. Dostaneš z toho omnoho viac informácií.
Oli: Virtuálna a rozšírená realita sa používa už nielen na zábavu a hry, ale aj na vzdelávanie a môžeme to vidieť aj vo Vašom prípade. Zaujíma ma ale, ako takýto proces vzniká, pretože tento rozhovor nahrávame práve v kreatívnom štúdiu v Prahe a tu sa to celé deje.
Adam: My sa vždy na začiatku toho procesu snažíme pochopiť, čo je cieľ toho projektu. Potom si sadneme s niekým z technického tímu a s našou kreatívnou riaditeľkou, kedy sa snažíme stanoviť jasné mantinely toho, čo je tam možné vytvoriť. Kreativita tu ide ruka v ruke s technologickou znalosťou. Keď vytvárame nejaký projekt, robíme takéto kombinované tímy z toho dôvodu, že tá naša kreativita je obmedzená tým, čo je možné. Ten projekt potom vzniká v tom, že my sa snažíme stanoviť, kde sa to bude odohrávať, aké technológie sa k tomu hodia, či použijeme virtuálnu realitu alebo použijeme nejaké iné portfólio vecí. Ten náš svet, svet virtuálnej reality, je postavený na 3D. My máme našich 3D grafikov a grafičky, ktorí vytvárajú to prostredie a my to potom zasadzujeme programovacím jazykom do toho prostredia.
Oli: Myslíš si, že sú už okuliare na virtuálnu realitu ľahko dostupné v tejto dobe?
Adam: Keď sme začínali a išli sme ku klientovi, museli sme si zobrať so sebou výkonný počítač a potom drahý headset. Celý ten balíček stál tritisíc eur. A my sme s tým prišli k tomu klientovi, najskôr sme to tam museli celé nastavovať, čo trvalo pätnásť minút, a potom sme mohli začať s nejakou prezentáciou. Bol to veľmi zdĺhavý proces, a preto aj uzavrieť zákazku bolo pomerne zložité. Chcel by som teraz rozbúrať mýtus o tom, že tento hardvér je drahý. Dnes sa už dá kúpiť headset za menej ako štyristo eur. Teraz už nepotrebuješ žiadny počítač, nepotrebuješ žiadne káble a v tom virtuálnom svete dokážeš byť za pár sekúnd.
Oli: Ako je to teraz, je ľahšie nájsť dobrých programátorov a kreatívcov do tímu?
Adam: Je dôležité si uvedomiť, že dobrí programátori sa dajú ťažko nájsť. Ďalšia vec je, že oni majú dennodenne veľmi veľa ponúk, a preto si môžu pýtať skoro čokoľvek. Je to preto, že trh je tak nastavený a ten dopyt po tých ľuďoch je obrovský. Preto aj my sa v YORDe snažíme vytvárať veľmi silnú firemnú kultúru. Takže to nie je pre tých ľudí len o finančnej stránke, ale je to o tom, že tu spoločne niečo tvoríme, že tu pracujeme na veľmi zaujímavých projektoch, že majú šancu interne si založiť projekt.
Snažíme sa veľmi tlačiť na to, aby sa tu tí ľudia cítili tak, že si ich ceníme a aby chodili do práce spokojní. Chcem tiež spomenúť, že v tíme máme viac ako polovicu žien. Je to na softvérové štúdio veľmi nevídaná záležitosť. Z toho sa veľmi teším, pretože vďaka tomu sme jedno z najrýchlejšie rastúcich štúdií v našej sfére, pretože uvažujeme nad tými vecami troška inak a mám z toho obrovskú radosť, že máme takto postavený náš tím.
Oli: Aké je podľa teba ideálne využitie virtuálnej reality?
Adam: Využitie pri aktuálnej situácii vojny by bolo také, že by sa odohrávala len vo virtuálnej realite. Myslím to tak, že by bolo lepšie ak by v reálnom živote vôbec nebola. Ale potom, ak máme byť viac realistickí, tak podľa mňa vo všeobecnosti, taká postupná implikácia, ktorá vzniká, je úplne úžasná. Sledovať ako firmy a spotrebitelia v dobe koronavírusu začali reagovať na to, ako tú rozšírenú a virtuálnu realitu môžu využívať, tak to obrovsky stúpa. Jedno z najkrajších využití virtuálnej reality je spojené s edukáciou a zdravotníctvom.
Zdroj foto: Alexandra Hrašková @sankohrasko
