11/03/2022

Ako sa despotickí lídri dostávajú k moci? Tieto varovné signály si treba všímať

Jedným z dôvodov šírenia dezinformácií je naša prirodzená frustrácia z chaosu. Tá navádza voličov sympatizovať s diktátormi. „Slováci celkovo vnímajú niektoré autoritárske režimy pozitívnejšie než ľudia v iných krajinách V4,“ tvrdí analytička Dominika Hajdu z Globsecu. „Konkrétne viac než polovica našich respondentov odpovedala, že Rusko je naším strategickým partnerom. V Čechách takto odpovedalo len 14 percent ľudí a v Poľsku ešte menej.“ Naším protipólom je vo Vyšehradskej štvorke podľa Hajdu napríklad Poľsko, ktoré pre historické skúsenosti má veľmi silný antiruský sentiment.

Tento obsah nie je možné sprístupniť bez prijatia súborov cookies.

Maďarsko v posledných rokoch začína koketovať so sympatiami voči Rusku a Číne, čo je najmä práca premiéra Viktora Orbána. Sociologička Soňa Szomolányi pripomína, že v moderných dejinách si autokrati posilňujú moc postupnými krokmi, aké používa aj maďarský predseda vlády: „Odmietnutie demokratických pravidiel, odmietanie legitimity oponentom, tolerancia násilia alebo jeho povzbudzovanie.“ Súhlasí s tým aj bývalý šéfredaktor denníka Újszo a súčasný redaktor Denníka N Zoltán Szalay. Ukazuje to príklad Viktora Orbána: „Tie hlavné kroky, ktoré urobil, boli ovládnutie médií, útoky proti mimovládnym organizáciám, občianskej sfére, menšinám. Centralizácia moci bola uňho veľmi intenzívna.“

V podcaste Dopodrobna sa dozviete:

čím sa dobrý a rozhodný líder odlišuje od autokrata,
na aké prvky nastupujúcej autokratizácie si dať pozor,
prečo sa žaba neuvarí v hrnci s vodou, ktorá sa postupne zohrieva.

Fakty, rozhovory a analýzy k aktuálnym témam. Spravodajský podcast Rádia Expres Dopodrobna vás zavedie ďalej, než ponúkajú stručné prehľady správ a pomôže vám pochopiť širší kontext udalostí a spoločenského diania. Podcast nájdete na Podmaze alebo vo svojej podcastovej aplikácii.