0.0 / 5
03/12/2014

Slovenka pracuje ako fit modelka pre známu módnu značku


Uspeli vo svete, doma ich nepoznáme! Každú stredu v premiére (repríza v sobotu) Oli Džupinková predstavuje Slovákov, ktorí žijú v zahraničí. Ďalšie tipy môžete posielať na dzupinkova@expres.sk.

Lea Podstanická, fit modelka

1_profilovka

Lea Podstanická pochádza z Humenného. Aktuálne je fit modelka pre Victoriu Secret na Srí Lanke. To znamená, že skúša spodnú bielizeň a hovorí technickému tímu ako sa cíti. Spodnú bielizeň potom upravujú podľa jej názoru. Lea študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Popri škole pracovala vo viacerých slovenských médiách a zapájala sa do projektov Európskej únie a OSN. Vrámci jedného mediálneho projektu odišla na Srí Lanku, kde mala mapovať miestnu kultúru. Nakoniec sa z nej stala projektová manažérka pre národný park. Potom dostala neodolateľnú ponuku. Byť fit modelkou pre svetoznámu značku spodnej bielizne. A vďaka tejto životnej výzve sa Lei otvorili ďalšie možnosti. Zahrala si vo videoklipe známeho speváka na Srí Lanke, ale aj v bollywoodskom filme, ktorý bude v kinách už teraz, v decembri. Slovenka Lea Podstanická neľutuje, že sa teraz vzala novinárčiny a živí sa modelingom. Svoje skúsenosti využíva pri blogovaní so svojim budúcim manželom. Majú vlastný blog – Two On The Road, teda dvaja na ceste, kde píšu, fotia a robia videá.

Oli: Poznáme prácu modelky. Líčenie, česanie, šaty, veľa šiat, fotenie, prehliadky. V čom je Tvoja práca iná?

Lea: Je to práca na plný úväzok. Robíme to dve, ja zo Slovenska a jedna Britka. Potom tu sú ešte baby zo Srí Lanky, ktoré to majú ako part-time job, ale chýbajú im európske miery, preto nám to dali ako full-time. Ono to znie veľmi jednoducho a veľmi funny, ale je za tým veľmi dlhý proces. V podstate behám medzi kanceláriami a továrňami Victorie Secret. Mám ako keby školský rozvrh. Som tam tri hodiny, potom mám obed, hodinu na presun a ďalších päť hodín som opäť niekde inde.

Oli: Ako dlho trvá, kým tebe všetko sedí a aj firma je s modelom spokojná?

Lea: Záleží na tom, či ide o duplikát spodnej bielizne alebo sa vyrába nový dizajn. To znamená, že sa v továrni niečo vyrobí, vyskúšajú si to na mne, pozrú si, či je to malé, veľké, alebo či ma to tlačí, ťahá, prípadne vymenia šnúrku, čipku. Ešte sa pozrú, či to vyzerá dobre alebo zle. Potom pokračujem do office Victorie Secret, kde to skontrolujú a aspoň päťkrát to vrátia. Sú na to veľmi prísni a tá spodná bielizeň je veľmi kvalitná. Ja som si to neuvodemovala, ale môj názor je veľmi dôležitý. Keď poviem, že je niečo tesné a musia použiť viac látky alebo viac nejakej šnúrky, tak sú to pre nich ďalšie náklady. A tak diskutujeme s členmi tímu dookola. Podľa mojej spätnej väzby vznikne výsledný produkt, ktorý si niekto kúpi v USA alebo v Austrálii. Na Srí Lanke sa to paradoxne kúpiť nedá, ale modelkám sa vzorky vždy ujdú. (smiech)

Lea pracuje pre svetoznámu módnu značku spodnej bielizne Victoria's Secret
Lea pracuje pre svetoznámu módnu značku spodnej bielizne Victoria’s Secret

Oli: Takže nemôžeš teraz ani pribrať ani schudnúť?

Lea: Merajú má každý týždeň. Musím si udržiavať veľkosť a tie isté miery s nejakou toleranciou. Majú síce figuríny, ale tie ti nepovedia, ako sa v tom cítia. Celé to už beriem ako životný štýl. Diéty sú hlúposť a životný štýl je o tom, že každý deň ješ a cvičíš tak, aby si ty bol spokojný, šťastný a aby si sa nestresoval a netlačil do neprirodzenej polohy. Jediný rozdiel, ktorý momentálne sledujem, tak v modelingu to bolo o tom, že čím stíhlejšia, tým lepšie. Ale pri Victoria Secret je to skôr o tom cvičení a aby som bola pevná.

Lea na Srí Lanke
Lea na Srí Lanke

Oli: Ako si sa k tejto práci dostala? Študovala si žurnalistiku a toto je úplne iným smerom…

Lea: Dostala som sa k tomu úplne náhodou. Momentálne robím niečo, o čom sa mi v živote ani nesnívalo. Som novinárka a venovala som sa tejto profesii už počas štúdia. Prešla som si od spravodajskej agentúry, mala som nejaké skúsenosti v rozhlase a pracovala som aj v televízii. Absolvovala som rôzne programy v Bruseli cez Európsku úniu aj v OSN. Na Srí Lanku som išla cez mediálny projekt, kde som mala robiť reportáže o ľuďoch, o tom ako žijú, o kultúre a ponúkať to ďalším médiám. Ale projekt sa nenaplnil. Napriek tomu som ostala tri mesiace vo firme, ktorá si ma tam zavolala. Namiesto mediálneho projektu som robila projektovú manažérku pre tamojší najväčší národný park Yala. Pomáhala som budovať webstránku, chodili sme na stretnutia s predstaviteľmi vlády a nakoniec sme projekt aj úspešne dokončili. Web dostal cenu za najlepšiu internetová stránku na Srí Lanke. Propaguje tzv. “zdravý” prístup návštevníkov k národným parkom, ako sa správať k zvieratám, čo robiť a čo nerobiť. Som pyšná na tento projekt. No a popri tejto práci som sa mohla zapojiť aj do modelingových projektov. Vždy ma zaujímala móda a ako vreckové to nebolo zlé. Potom som sa zoznámila s Nataly, ktorá je z Británie a robila to už asi rok. Keď potrebovali ďalšiu modelku, akoby zástupkyňu, tak som to skúsila. Zavolali si ma, odmerali, natočili pre New York, pre Honkong, lebo ma museli schváliť zo všetkých ich strán. To trvalo asi dva mesiace. Medzitým som odišla zo Srí Lanky a neplánovala som sa už veľmi vracať. Nakoniec mi z New Yorku volali, že si ma vybrali, a tak som sa vrátila.

Oli: Okrem skúšania spodnej bielizne sa však venuješ aj foteniu. Vnímaš nejaký rozdiel alebo je ten svet modelingu všade rovnaký?

Lea: Na Srí Lanke je to zvláštne. Niekedy je to fotenie veľmi smiešne. Srí Lanka je ostrov, z ktorého tí ľudia nemajú veľkú možnosť byť v interakcii s inými ľuďmi a z inej kultúry. Sú dosť uzavretí. Takže sú tam buď ľudia, ktorí cestujú a vrátia sa späť alebo ľudia, ktorí absorbujú kultúru zo zahraničia na internete. Ale stále sa majú čo učiť. Mala som veľmi extrémne zážitky. Make-up bol veľmi zvláštny, a aj keď som im povedala, že to takto nepôjde, nič sa nezmenilo. Oni sa vždy tak usmejú, zakývu hlavou, povedia “hari-hari”, čo znamená “dobre-dobre” a pokračujú ďalej v práci. Ja sa potom zhlboka nadýchnem a poviem si, že trénujem svoju trpezlivosť. A tá je na Srí Lanke veľmi dôležitá.

Oli: Funguje to tak, že keď máš veľa líčenia v práci, tak v súkromí sa už veľmi nemaľuješ?

Lea: Nemám rada ťažký denný make-up, pleť to cíti. Spozorovala som na sebe, že u mňa je to v tom vnútre. Je úplne jedno, čo si dám na tvár, niekedy si dám obyčajný krém a je to v poriadku, a niekedy si kúpim drahý a nie je to ok. Celé je to o hormonálnej rovnováhe. Momentálne používam kokosový olej, je ho na Srí Lanke na mraky.

rozhovor do Life magazínu na Srí Lanke
rozhovor do Life magazínu na Srí Lanke

Oli: Neľutuješ, že si vymenila novinárčinu za modeling?

Lea: Chýba mi síce novinárska práca, ale neľutujem. Mám pestrý život a popri tom mám priestor na blogovanie, budovanie vlastných projektov a písanie memoárov. A možno bude aj kniha. Modeling je pre mňa hobby. Nikdy som sa mu extra nevenovala, skôr som bola taký cestovateľský šialenec. Uvedomila som si to, keď som odišla na pol roka študovať žurnalistiku do Ríma. Tam som sa za pol roka naučila možno aj viac ako za celý čas na Slovensku. Dalo mi to veľmi veľa. Potom, keď som začala fungovať vrámci projektov v Európskej únii, OSN, tak som si uvedomila, že cestovanie mi dáva veľmi veľa a že som taký neposed. Ale behanie po svete treba spojiť s niečím príjemným, a potom to možno bude aj zadarmo. A v tom modelingu som si to spojila. Keď som sa prihlásila do agentúr, tak som skôr hľadala priestor pre filmy a reklamy. Chcela som sa nejakým spôsobom realizovať a nejako si ten život obzvláštniť. Ale na Slovensku robia všetci a všetko, tak sa stane, že sa dostaneš od rôznych vecí, ktoré neplánuješ k niečomu inému. Urobili sa fotky, ponúkli sa ďalej a mala som nejaké fotenia na Slovensku, v Česku, Rakúsku aj v Anglicku. Potom ma poslali do Číny, do Turecka a nakoniec som na Srí Lanke.

štúdio Vogue, pred módnou šou v Turecku
štúdio Vogue, pred módnou šou v Turecku

Oli: Aké ďalšie možnosti Ti to dalo?

Lea: Stala sa mi taká úplná šialenosť. Bollywood točil v apríli tohto roka na Srí Lanke film. Celý štáb z Indie tam strávil mesiac a pol. Volá sa to Bombay Velvet, a čo som ja počula, tak to má byť film s najväčším rozpočtom v Bolywoode. Potrebovali do filmu biele tváre, aby sme zahrali Angličanov. Bolo to úžasné – od kostýmov, cez make-up, jedlo, finančné ohodnotenie, jednoducho úplne top podmienky. V kinách bude v decembri.

Lea s režisérom Bombay Velvet na Srí Lanke, volá sa Anurag Kashyap
Lea s režisérom Bombay Velvet na Srí Lanke, volá sa Anurag Kashyap

Oli: Takže okrem modelky aj herečka?

Lea: Keď už niečo robíš, tak si ťa všimnú a dostávaš ďalšie ponuky. A tiež, keď si na Srí Lanke a máš bielu pleť, tak si pre nich akoby niečo “lepšie”. A tak som sa dostala napríklad aj do videoklipu miestnej hviezdy. Potrebovali modelku do videoklipu, ktorá by zahrala ženu, ktorú bude prenasledovať a jeho tam nakoniec niekde zbili. Natočili sme to za jeden deň, aj keď ja som tam bola do noci, speváčik odišiel oveľa skôr.

Oli: Stal sa potom známy?

Lea: Ten videoklip videlo veľa ľudí, teraz rotuje v televízii. A mne sa celkom začali ozývať ľudia a dostávala som ďalšie pracovné ponuky. Ale písali mi aj iba tak, že to bol veľmi pekný videoklip, že ako sa mi páči na Srí Lanke. Inak ľudia na Srí Lanke sú veľmi komunikatívni a majú veľmi radi cudzincov. Prihovárajú sa ti, aj keď ťa nepoznajú. No niekedy je to už príliš.

Oli: A budúdci manžel nežiarli? :)

Lea: Budúci manžel nežiarli. (smiech) Je veľmi tolerantný a ja som zase veľmi poslušná.

Oli: Mnohí majú predsudky voči modelkám. Že sú síce pekné, ale to je tak všetko.

Lea: Stretla som sa s modelkami, ktoré aj mne takto pripadali. Niektoré išli za peniazmi, niektoré za dobrými známosťami. Ale žena nemusí byť vôbec modelka, aby toto robila. Ale stretla som sa s modelkami, ktoré boli vzdelané, vedeli čo chcú a takisto to brali ako spôsob zábavy, skúsenosť a chceli si zarobiť. Pamätám si, ako nám náš matikár raz ukazoval na tabuli príklad – rozum ku kráse, keď vysvetľoval nepriamu úmeru. A to ma vtedy aj urazilo, keďže som mala samé jednotky (smiech).

Oli: Máš medzi modelkami kamarátky?

Lea: Mám ich veľmi veľa a z rôznych kútov sveta. A som na tieto medzinárodné kamarátstva pyšná. Je to skvelé aj v tom, keď cestujem, mám hneď miesto, kde môžem prísť a zložiť sa, a naopak.

Oli: Je medzi modelkami veľká rivalita?

Lea: Nájdeš dievčatá, ktoré to berú príliš vážne, a potom sa to prejavuje na malichernostiach, ktoré prechádzajú až do zdravotných ťažkostí a psychiky. Ale stretla som baby, ktoré sú úplne normálne ako ja. (smiech) Ja sa za modelku nepovažujem. U mňa to celé vzniklo, že “prečo nie?”. Modeling je na rôznych úrovniach, záleží na tom, v akom veku to začneš robiť a v ktorej časti sveta. Máš iné modelky v New Yorku, v Turecku, máš iné modelky v Číne. Niekde môžeš byť hviezda a niekde o teba ani nezakopnú.

fotenie na Slovensku, foto: L. Humer
fotenie na Slovensku, foto: L. Humer

Oli: Čo nosí modelka v kabelke?

Lea: Modelka má hlavne veľa kabeliek. Ja určite. A v každej kabelke mám aspoň jeden lesk. Potom tam mám kreditnú kartu, telefón a nabíjačku, vreckovky a voňavku.

Oli: Platí to aj o topánkach?

Lea: A vieš, že nie? Ja som viac kabelková ako topánková.

Oli: Necítiš sa občas ako vešiak na šaty?

Lea: Málokedy. Ono sa to stáva, keď fotíš pre katalóg masovku. Minule som fotila na internet a za deň som mala na sebe vyššie sto šiat. Tam je jeden výraz tváre a potom sa iba prezliekaš. To ma teda až tak nebaví.

Oli: Čo miluješ na modelingu?

Lea: Milujem tú slobodu v tom, že nejdem do práce, kde si sadnem za stôl a nesedím v uzavretej miestnosti. To fotenie je vždy na inom mieste a sú tam kreatívni ľudia, ktorí majú radi voľnosť. A milujem, keď ma vytvoria takú, aká sa ešte nepoznám. Atmosféra pri fotení je úžasná. A veľmi mi sedí, keď je tam fotograf, ktorý vie, čo chce fotiť. Veľmi rada hrám, skúšam nové výrazy tváre a vtedy ma to baví, je celé to taká hra.

Oli: Vnímaš to teda tak, že táto Tvoja aktuálna práca je len akási výzva, ktorá Ti prišla do cesty a si ju využila?

Lea: Cítim to tak. Celé to vnímam ako príležitosť priniesť niečo na Slovensko, pretože okrem toho, že mám túto prácu a šetrím na spoločnú budúcnosť, so snúbencom pracujeme na mediálnom projekte Two On The Roadwww.twoontheroad.net, teda Dvaja na ceste. Celá tá myšlienka vznikla už keď sme začali cestovať pred pár rokmi. Obaja sme také cestovateľské duše. Prešli sme Maroko, Európu, Taliansko je naša srdcovka, pokračovali sme Turecko, India, Pakistan, Nepál, Čína a teraz tá Srí Lanka. Máme veľmi veľa materiálu, ktorý sa snažíme spracovávať nejakým zaujímavým spôsobom. Fotíme, robíme videá a blogujeme. Chceme otvoriť aj internetový obchod, kde by sme ponúkali to najlepšie, čo sme na cestách našli. Máme rôzne nápady, ale ešte nebudem prezrádzať.

Lea so snúbencom v Maroku
Lea so snúbencom v Maroku

Oli: Teraz je to veľmi trendy, cestovať a blogovať.

Lea: To cestovanie si viem predstaviť ešte na niekoľko rokov. Potom, keď už príde tá rodina, tak asi menej, ale aj potom určite nebudeme zaseknutí. Už sa nám stalo, že nás oslovujú nejaké spoločnosti, hotely, sprievodca a komunikácia už prebieha. Srí Lanka je plná zdrojov, ktoré sa dajú využiť, len treba vedieť, ako ich uchopiť.

Oli: Ako vnímajú celý tento tvoj cestovateľský a modelingový život doma?

Lea: Moja mama si už zvykla, že som taký svetobežník. Obdivujem ju za to, že je taká ohľaduplná a stojí pri mne na stopäť percent. Mrzí ma, že nie som doma častejšie. Človek si v zahraničí uvedomí, čo je dôležité. Keď cestuješ, spoznávaš hlavne samého seba, a potom zistíš, že je úplne jedno, kde si. Môžeš ležať sám na pláži s kokosom v ruke a pozerať sa na Indický oceán a v podstate ti môže byť aj smutno. A niekedy naopak, si niekde v byte, pozeráš telku, za ruku ťa drží tvoj partner a si najšťastnejší človek na svete. Postupne si to uvedomuješ a priority sa menia.

Oli: Uvažuješ o návrate na Slovensko?

Lea: Mám Slovensko veľmi rada, ale vždy, keď sa vrátim, tak cítim, že je tu ťažko. Bije sa tu platové ohodnotenie s cenami a cítim, že ľudia sú stále takí utrápení. Musia si z toho často biedneho platu zabezpečiť ubytovanie, jedlo a celkovo nejako fungovať, tak im potom nezostáva veľa peňazí nazvyš. Na druhej strane si myslím, že sú Slováci veľmi kreatívni. Ale nezavrhujem Slovensko. Rozhodnutie už čoskoro nebude len o mne, ale o dvoch.

Oli: Ako bývalá novinárka, sleduješ dianie na Slovensku?

Lea: Sledujem, pozerám. Aj spolužiakov, ktorí pracujú v médiách, či sú v televízii, rádiu alebo keď niečo napíšu. Mám prehľad, čo sa deje. Niekedy sa chytám za hlavu, niekedy si poviem, že sa nič nezmenilo. Ale úprimne, ja som k politike nemala nikdy blízko. Mňa skôr vždy zaujímali rozhovory s ľuďmi a cez nich nasávam tú kultúru. A to všetko sa snažím dávať dokopy aj vrámci náš blogu.

Oli: Si spokojná so svojim životom?

Lea: Všetko, čo som doteraz robila, som robila slobodne, takže áno. Nemusím ľutovať, že som niečo neskúsila alebo som tomu nedala šancu. A stále vidím, že ten svet je tak otvorený, že som z toho niekedy až vystrašená, koľko vecí sa dá robiť. Potom chceš robiť všetko, ale musíš sa naučiť určiť si priority. Mojou prioritou je moja rodina, mama, snúbenec a najbližší priatelia. Je dôležité byť v harmónii sám so sebou a s ľuďmi, s ktorými žiješ. S mojím partnerom som najšťastnejší človek na svete.

Foto: Archív Lea Podstanická

#olidzupi

aplikacie Rádia Expres