Vyber sa s nami na pekelnú horu páchnucu sírou

Strať sa s nami a spoznaj kúzelné a tajomné Slovensko!
Každý štvrtok ťa v našom podcaste prevedieme po najkrajších miestach našej krajiny.

Pekelné hory páchnuce sírou. Vzbudzujúce strach a rešpekt. To sú sopky. Rešpekt sme veru pociťovali aj my, keď sme sa sutinovou lávou šplhali na sopku Batur na ostrove Bali a rovnaký rešpekt nás sprevádzal aj pri výstupe na sopku s najdlhším tieňom na svete, Pico de Teide na Tenerife.

A možno vtedy nás sopky okúzlili. Sú ako tajomná a zároveň  neodolateľná femme fatale. A tak sme sa jedného dna vybrali na Poľanu.

Na obrovskú vyhasnutú sopku v srdci Slovenska a jednu z najzachovalejších v Strednej Európe. Cez krásnu lúku plnú žltých kvetov, mokrade, ktoré sme opatrne preskakovali z jedného mľaskajúceho pníka na druhy, popri kúzelnej studničke, miniatúrnej riečke, cez padnute pne obrovských stromov sme sa dostali do výšky 1 457,8 m. A tam nás čakal len jeden opustený strom a zopár andezitových skál. A tak sme sa posunuli ďalej. Až sa pred nami otvorila nie jedna, ale hneď dve vyhliadky!

Nechápavo sme sa dívali do niekdajšej kaldery, ktorá mala byt hlboká až 800 m a vznikla po mohutnej erupcii. A v diaľke na nás žmurkali biele vrcholky Vysokých Tatier.

Ale to nám nestačilo. Cestou späť sme sa rebríkmi a reťazami zoškmykali a zošplahli k vodopádu Bystré. A to ešte len bolo divadlo! Ohromný ohlušujúci prúd vody stekajúci po masívnych čiernych skalách nám vzal z úst slova ako vietor s plachiet.

Ale spomenuli sme si na Sládkoviča, vysoká, divá Poľana je skutočne mať stará ohromných stínov!