5.0 / 5
27/09/2014

Slovák Marek Zemaník pripravoval kampaň proti nezávislemu Škótsku


Uspeli vo svete, doma ich nepoznáme! Každú sobotu Oli Džupinková predstavuje Slovákov, ktorí žijú v zahraničí. Ďalšie tipy môžete posielať na dzupinkova@expres.sk.

Marek Zemaník, politický poradca

Marek Zemaník sa narodil v Banskej Štiavnici, potom žil s rodičmi v Budapešti a na strednú školu chodil do Sučian. Práve tam sa všetko začalo. Študoval na GBAS – Gymnázium bilingválne anglicko – slovenské Sučany (od marca 2008 má škola upravený názov na Bilingválne gymnázium Milana Hodžu). Systém na tejto škole je kombináciou slovenského a britského vzdelávacieho systému. To znamenalo, že Marek aj jeho spolužiaci boli natoľko jazykovo zdatní, že to chceli využiť čo najlepšie. V čase, keď  si Marek vyberal vysokú školu, Slovensko už bolo členom Európskej únie. A tak si so spolužiakmi poslali prihlášky na vysoké školy v Británii. Nakoniec sa s niektorými rozhodli ísť do Aberdeenu, čo je na severovýchode Škótska. Tam boli štyri roky, niektorí tam zostali a niektorí sa rozliezli ďalej po svete. Marek si ešte urobil postgraduálne štúdium v Glasgowe. Študoval politológiu a medzinárodné vzťahy, s tým, že mal ešte popri tom tri roky štúdia filozofie. Po deviatich rokoch v Škótsku sa pohybuje v politike. Pracuje pre Škótsku Konzervatívnu Stranu a má na starosti volebný program do roku 2016. Pred týždňom sa tešili z úspechu kampane po referende o nezávislosti Škótska. 55,3 % Škótov bolo proti odtrhnutiu Škótska od Veľkej Británie.

Oli: Si spokojný s výsledkom referenda v Škótsku?

Marek: Sme nadšení, ale aj vyštavení. Posledné dva roky sme sa na toto referendum veľmi sústredili a našťastie, dopadlo pre nás úspešne. Takže už sa vraciame na takú normálnu politickú trať a môžeme sa vrátiť k ľavicovým a pravicovým témam v škótskom parlamente, a nie k tomu, či má byť Škótsko nezávislé alebo nie.

Oli: Vaša strana chcela od začiatku zostať súčasťou Veľkej Británie. Ako ste presviedčali svojich voličov?

Marek: Tri hlavné strany, ktoré boli za zachovanie Spojeného kráľovstva, teda konzervatívci, labouristi a liberáli, sme sa spojili a vytvorili sme kampaň “Better Together” (Lepšie spolu), ktorá bola hlavnou kampaňou počas dvoch rokov v tomto referende. Kampaň mala apelovať na všetkých, aj na ľudí, ktorí sú politicky aktívni, ale aj na tých, ktorí nie sú politicky aktívni. Zároveň každá individuálna politická strana mala vlastné kampane na mobilizovanie svojich voličov. My ako konzervatívci sme mali “Conservative Friends of the Union” (Priatelia únie) a sme robili X-rôznych vecí – veľké verejné stretnutia, ale sme aj dennodenne telefonovali ľuďom. Ten štýl politiky v Škótsku a celkovo v Británii je úplne iný. Je to zamerané na stretávanie sa s voličmi, jednotlivo. Každý jeden deň, aj každý jeden večer, vrátane mňa, sme chodili od domu k domu a rozprávali sme sa s nimi o tom, prečo je Škótsko na tom lepšie ako súčasť Veľkej Británie. Všetky naše argumenty som musel vedieť podložit faktami. Napísal som kopec volebných podkladov. Pripravoval som volebné materiály, letáky, ktoré sme posielali poštou alebo roznášali.

Oli: To ste im zaklopali na dvere a povedali: “Dobrý večer, poďme sa porozprávať o referende.”?

Marek: Presne tak. Treba si uvedomiť, že toto je úplne iný štýl robenia politiky v Británii, aj v USA. Tu sú ľudia na to pomerne zvyknutí. Skôr je človek prekvapený, ak počas nejakej kampane k nemu nikto nepríde a nezaklope na dvere s tým, že sa chce s ním politik rozprávať. Je to samozrejme aj volebným systémom. Poslanci sú volení tak, aby reprezentovali svoj volebný obvod. A každý z nich si musí vybudovať vzťah s ľuďmi, ktorí v obvode bývajú. A to sa dá robiť len tak, že ich osobne spoznáš. Samozrejme, že sú ľudia, ktorí ťa pošlú kade ľahšie, ale drvivá väčšina sa s tebou porozpráva alebo ti minimálne povie, čo si o tom myslí.

Debata o budúcnosti krajiny je vždy veľmi emotívna. Boli rôzne situácie, dobré aj zlé, keď sa debaty vyostrili. Nie fyzicky, slovne. Napríklad veľakrát mi ľudia povedali, čo im do toho kecám, keď odtiaľtto ani nie som. Čomu teda aj čiastočne rozumiem, ale je to zaujímavý kontrast k tomu ako škótski nacionalisti hovorili o nezávislom Škótsku ako o krajine, ktorá bude inkluzívna a bude prijímať cudzincov s otvoreným náručím.

Oli: Referendum v Škótsku bolo tesne pred ním veľkou témou nielen v Európe, ale aj na Slovensku. Videla som reportáž, kde hovorili o tom, že veľkými podporovateľmmi nezávislého Škótska boli Poliaci.

Marek: Je pravda, že existovala kampaň “Polish for yes”. Pokiaľ viem, na najväčšom mítingu bolo v Edinburghu 100 až 150 Poliakov. Z vlastných skúseností viem, že každý jeden imigrant, ktorého poznám osobne a mal právo voliť v Škótsku, volil NO/NIE. To, že niektorí volili ÁNO, o tom nepochybujem, ale určite by som spochybnil nejaké tvrdenia, že väčšina volila ÁNO. Som presvedčený, že je to hlúposť.

Welsh a Scottish Conservatives v 10 Downing Street na vianočnom večierku

PM2

Oli: V médiách sa objavovalo porovnanie prípadného oddelenia Škótska od Veľkej Británie s rozdelením Česko-Slovenska.

Marek: Je to absolútne neporovnateľná situácia, až na zopár príkladov. Obzvlášť čo sa týka menovej únie, ktorá bola jednou z hlavných tém celej kampane. Škótski nacionalisti tvrdili, že menová únia je to najlepšie, čo sa môže stať po odtrhnutí s tým, že všetci na našej strane im tvrdili, že je to pravý opak. Že je to zlý nápad.

Zopár komentátorov aj ľudí, ktorých som stretol, poukazovali na to, že keď sa Česko a Slovensko rozdelili, tak obidve krajiny po pár rokoch zažili obrovský ekonomický boom. Rast HDP bol trikrát taký, aký má momentálne Británia. Je to samozrejme úplná hlúposť tvrdiť, že by sa to stalo aj v Škótsku ako dôsledok oddelenia, takže to som sa viackrát snažil vyvrátiť. Na Slovensku to bolo dôsledkom pádu komunizmu, prechodu k trhovej ekonomike a najmä bankových a daňových reforiem, ktoré nasledovali.

Ku koncu kampane to však aj pre mňa nabralo trošku emocionálny rozmer. Ja som bol síce mladý pri rozpade Česko-Slovenska, ale mali sme rodinu na jednej aj druhej strane, tak sme to silne prežívali. Bolo to nepríjemné a dobre si to pamätám doteraz. Preto som to pri referende v Škótsku cítil tak, že rozpad krajiny mi stačilo zažiť raz. Moja manželka je Škótka, aj vlastne celá moja nová rodina sú Škóti, ale väčšina z nich sú aj hrdí Briti a bola by to naozaj veľká škoda aj na tejto rovine.

Oli: Nakoniec to dopadlo vo váš prospech. Aký je teraz ďalší postup? Predsa len, britský premiér David Cameron pred referendom aj sľuboval…

Marek: Do veľkej miery sa len teraz pre nás začína tažká práca. Predsa len 45 precent Škótov, 1.6 milióna ľudí, chcelo Spojené Kráľovstvo rozpustiť, to si uvedomujeme všetci, či už tí na víťaznej strane, alebo ľudia v Anglicku, Walese alebo Severnom Írsku. Všetky tri strany už predstavili svoje plány pre ďaľšie právomoci pre škótsky parlament a sme zaviazaní tieto plány zrealizovať. Čo je ale veľmi dôležité, je to, že referendum spustilo oveľa širšiu diskusiu o budúcnosti Spojeného Kráľovstva a je teraz v záujme všetkých , aby sme zaviedli systém, ktorý je stabilný, férový a uznáva všetky štyri časti únie. Bezpochyby sa pomaly presúvame ku pseudo-federálnemu systému.

Scottish Conservatives v rozhovore s Davidom Cameronom

 PM

Oli: Baví ťa táto práca?

Marek: Som so svojou prácou určite spokojný. Je to niečo, čo som si ešte pred štyrmi rokmi nevedel predstaviť. Niekedy sa musím trošku štípať, keď si uvedomím, v čom som namočený. Bol som súčasťou Strathclyde Commission, čo bola skupina ľudí, ktorá napísala plány Konzervatívnej Strany pre budúcnosť Veľkej Británie a ja som bol spoluautorom záverečnej správy. Je to niečo, čo ovplyvní rozdelenie moci vo Veľkej Británii, a to sú veľké veci. Určite by som dokázal robiť niečo iné, ale zatiaľ to neriešim. Všetko závisí od toho, ako dopadnú voľby v roku 2016.

Oli: Akokoľvek dopadnú, chceš pokračovať v politike?

Marek: Mám tri možnosti. Môžem sa vrátiť na akademickú cestu. Urobiť si doktorát a prednášať na univerzite. Tiež môžem vystúpiť z tieňa a stať sa voleným zastupiteľom, snažiť sa vstúpiť do parlamentu. Zatiaľ ma to extra neláka, ale nevravím, že sa to nezmení. A potom sa ešte dá vstúpiť do súkromného sektora a začať pracovať pre nejakú firmu alebo neziskovú organizáciu, napríklad ako lobista.

Oli: Kampane už vieš pripravovať, tak budeš kandidovať?

Marek: Zatiaľ som spokojnejší, keď hovorím politikom, čo majú hovoriť, ako byť ten, čo hovorí to, čo mu niekto iný hovorí. Som spokojný v pozadí.

Oli: Ale nehovoríš jednoznačné nie. Čo politická kariéra na Slovensku?

Marek: Zatiaľ je to mimo reality. Slovensko bude pre mňa vždy mojou súčasťou, domovom, ale mojim druhým domovom je teraz Škótsko. Keď  budeme mať s manželkou deti, tak budú dvojjazyčné, budeme sa snažiť navštevovať s nimi Slovensko čo najčastejšie, ale aby sme sa presťahovali, tak to vidím skôr nereálne.

Strathclyde Commission, ktorá v júni predstavila plány Konzervativnej Strany na reformy právomocí škótskeho parlamentu

 _DSC4565

Oli: Sleduješ dianie v slovenskej politike? Ako ju vníma človek, ktorý rieši politiku iného štátu?

Marek: Pravdupovediac, väčšinou mi je z toho do plaču. Sledujem to viac menej každý deň. Ten rozdiel v hlavných témach v politike medzi Škótskom, resp. Britániou a Slovenskom je jednoducho tak hmatateľný, že je to až neuveriteľné. To, že na Slovensku je stále základnou témou to, že či je korupcia o trošku nižšia alebo o trošku vyššia, je smutné. Keby akýkoľvek politik v Škótsku chcel čo by len náznakom niekoho podplatiť alebo by chcel niekomu dohodiť nejakú zákazku, tak ho voliči roznesú v zuboch. Slovensko sa pohlo veľmi veľmi dopredu, ale ešte má čo robiť. Ja si uvedomujem, že to nemôžem veľmi kritizovať, keď tu sedím a pracujem pre škótskych konzervatívcov, ale tak to je a momentálne to môžem iba hodnotiť z môjho pohľadu.

Oli: Každý má právo žiť tam, kde chce. A kde je šťastný. A ja si myslím, že vzhľadom na tvoje pôsobenie v politike iného štátu, máš podľa mňa právo komentovať politiku a dianie v krajine, kde si sa narodil a vyrastal. Pohľad zvonku býva iný a často kritický. Kto iný by to mohol lepšie porovnať?

 

Marek: Korupcia a vymožiteľnnosť práva. To sú dve úplne základné veci, ktoré v akomkoľvek demokratickom štáte musia byť vyriešené. Ale neriešenie týchto problémov asi vyhovuje politikom, ktorí sú momentálne pri moci. Som nesmierne šťastný, že Slovensko má konečne prezidenta, za ktorého sa väčšina slušných ľudí nemusí hanbiť. To považujem za veľký krok vpred.

Oli: Ako sa škótski politici správajú k novinárom?

Marek: Britskí novinári sú odjakživa hrdí, že sú nezávislí a vždy sa snažia vychytať politikov. Sú noviny, ktoré sympatizujú s jednou politickou viac ako s druhou politickou stranou. To potom aj znamená, že tí novinári viac napádajú politikov tej strany, ktorí im nie sú veľmi sympatickí. Napríklad The Guardian je tradične viac labouristický a The Daily Telegraph je tradične viac konzervatívny. Sú novinári, ktorí sú samotármi, invetigatívci, ktorí sú veľmi dobrí a odhalili kopec škandálov. To sú tí, ktorí sú najmenej obľúbení u politikov, pretože si musia dávať pozor na každé jedno slovo. Keď sa pripravujeme na tlačovú konferenciu alebo nejaký prejav našej šéfky, tak to chystáme niekoľko hodín. Dávame jej čo najťažšie otázky, na ktoré musí byť pripravená. A nakoniec nikdy nevieš, mnohokrát sa nám stalo, že päť hodín sme jej dávali množstvo rôznych otázok a objavili sa iba dve. Každý si tu uvedomuje, že novinári sú dôležitou súčasťou parlamentnej demokracie.

Oli: Stáva sa, že poslanci odignorujú v parlamente novinárov? Utekajú pred nimi?

Marek: Občas sa to stane. Keď  sa niečo stane, novinári chcú rýchlu reakciu a sám poslanec ešte nevie, ako bude reagovať. Pretože to nie je vyslovene na ňom. Tak sa vyhýba otázkam. Ale nestáva sa to často. Ak sa to stane, tak je to potom na titulnej strane všetkých novín ako prvá reportáž. Napríklad pred voľbami v roku 2011 sa stalo niečo podobné. Novinári sa chceli lídra škótskych labouristov niečo spýtať a on pred nimi, a par demonštrantami, zdupkal. Zavrel sa v reštaurácii. Stala sa z toho veľká téma, a ťahá sa to s ním doteraz. Síce už nie je lídrom, lebo vtedy, keď zdupkal pred novinármi, tak aj prehral voľby. Ale robia si z neho srandu.

Rybárske lode pri Castle Moil na Isle of Skye

 DSC_3974

Oli: Akí sú Škóti?

Marek: Veľmi veľa ľudí sa ma to pýta. Ja veľmi nerád generalizujem. Ale poviem to na rovinu, stretol som veľa hlupákov v Škótsku, tak ako som ich stretol na Slovensku či niekde inde. Čo sa týka mojej škótskej rodiny, tak príjemnejších, milších ľudí si ani neviem predstaviť. Ľudia, ktorí sa vedia bez problémov zabávať, presne tak isto ako Slováci.

Oli: Je v Škótsku drahý život?

Marek: V porovaní so Slovenskom áno. Ale treba porovnávať mzdy. Škóti na Slovensku sú vždy nadšení z cien piva a potravín. No a napríklad, čo sa týka ubytovania, tak pomerne blízko centra Edinburghu stojí dom 270-tisíc libier.

Hrad Eilean Donan

 DSC_3987

Oli: Ako tráviš voľný čas? Navštevujes divadlá, chodíš na koncerty?

Marek: Vždy sa nájde nejaký ten čas. Chodíme do divadla, ale častejšie do kina. Som veľký fanúšik hudby hlavne rockovo-metalovej. Ak nie v Škótsku, tak chodíme na koncerty aj do Londýna. Mám za sebou koncerty kapiel Mettalica, Kiss, Rammstein. To je moja hudba. Pred pár týždnami sme boli s manželkou v Londýne na Monthy Python, sú to legendárni britskí komici a bolo to ich posledné predstavenie, oni už majú všetci cez sedemdesiat. Bol to veľký zážitok.

Oli: Mnoho Slovákov, ktorí žijú v zahraničí, ostali kvôli, resp. vďaka štúdiu, väčšinou na vysokej škole. A bol to aj tvoj prípad.

Marek: Keď som odchádzal do Škótska, tak som odchádzal s tým, že chcem študovať, nabrať skúsenosti a vrátiť sa na Slovensko. Ale zaľúbil som sa do Škótky, ktorú som si vzal za manželku a rozhodli sme sa zostať. Ona by mala väčší problém zamestnať sa na Slovensku, ako ja v Škótsku.

Oli: Ako by si zhodnotil vysokoškolské štúdium v Škótsku?

Marek: Neviem porovnať kvalitu škôl, keďže som na žiadnej slovenskej vysokej škole neštudoval. Ale v Aberdeene bolo flexibilné štúdium, na výber sme mali veľa rôznych kurzov. Popri škole som aj pracoval, aby som mal z čoho žiť. Robil som v bare aj v kine. Mimochodom v kine som sa zoznámil so svojou terajšou manželkou. Ale kariérne sme v odlišných odboroch. Ja som v politike, ona je záchranárka. Neskôr, počas postgraduálneho štúdia som aj učil na vysokej škole Glasgow International College. Bola to škola pre zahraničných študentov, na ktorej si zaplatili ročný kurz a zlepšovali sa v angličtine, terminológii. Učil som aj kurzy politológie alebo sociológie. Ale bolo to zaujímavé, lebo napríklad rozprávať sa s Číňanmi o demokracii bolo fascinujúce. Učenie však bolo iba na polovičný úväzok. Po skončení môjho štúdia som poslal asi 40 prihlášok kade-tade. Nakoniec som pred približne tri a pol rokmi skončil v škótskom parlamente.

Svadobná Lisa a Marek (svadba bola na Esslemont Estate pri mestecku Ellon)

 lisa & Marek M (23)

Oli: Práca v parlamente vyšla na prvý pokus? Na Slovensku to nebýva také jednoduché.

Marek: Videl som inzerát a prihlásil som sa. V podstate zo štyridsiatich prihlášok ma pozvali na asi dva pohovory. Jeden bol v Londýne, na ktorý som sa vykašlal a išiel som iba na tento jediný pohovor. A dopadlo to dobre. Vzali ma. Našťastie vo mne videli, že nie som len cudzinec, ale vlastne aj, že to že som cudzincom, im môže pomôcť. Potrebovali niekoho, kto sa dokáže na tú stranu pozrieť zvonku. Zamestnali ma ako poslaneckého asistenta. Pracoval som pre skupinu pätnástich konzervatívnych poslancov, ktorí mali skupinu piatich asistentov. Každý bol zodpovedný za niektorú z oblastí a písali sme prejavy, podklady pre poslancov na základe toho, čo sa v parlamente riešilo, návrhy zákonov.

Royal Mile v Edinburghu

DSC_0055

Zamestnali ma tesne po voľbách do škótskeho parlamentu v roku 2011. Boli to veľmi významné voľby, pretože Škótskej Národnej Strane sa podarilo získať suverénne najviac hlasov. Získali nadpolovičnú väčšinu poslaneckých mandátov a prvýkrát v histórii Škótska vytvorili jednofarebnú vládu. To znamenalo, že lídri ostatných politických strán odstúpili a boli nové interné voľby v každej politickej strane. Strany si volili nových lídrov. Tým pádom sme aj my mali voľby a mali sme novú líderku – Ruth Davidson, Scottish Conservative and Unionist Party (Škótska Konzervatívna Strana). Ona vo mne videla niečo dobré, niečo, čo chcela využiť viac ako v parlamente a od februára 2012 ma už nezamestnával škótsky parlament, ale strana. S tým, že som zodpovedný za volebný program do roku 2016. Ruth ako nová líderka chcela prekopať všetky oblasti, na ktoré sme sa zameriavali. Znamená to veľmi veľa vecí, na ktorých som posledné dva roky robil, či konzultácie s členmi strany, rôzne komisie zamerané na určitú oblasť a nespočetne veľa stretnutí s lobistami z rôznych sektorov. Samozrejme spolupracujeme aj s kolegami v Londýne v oblastiach, kde škótsky parlament nemá právomoci.

Je to Škótska Konzervatívna Strana. Ide o škótsku odnož hlavnej strany, ktorá momentálne vládne v Británii. Premiér David Cameron je Konzervatívec. Ale niekedy je zvláštne hovoriť o tom, že sme konzervatívna strana, keď líderka je 35-ročná lesbička a človek zodpovedný za volebný program je 30-ročný imigrant. Je to také neortodoxné nastavenie strany. Sme stredopravá strana, aj keď neviem, či sa tieto nálepky dajú ešte používať v dnešnej politike.

Marek a Lisa

 lisa & Marek I (5)

Foto: Archív Marek Zemaník

#olidzupi

aplikacie Rádia Expres