Každý s jedným batohom a bez plánu cesty, hľadáme najlacnejšie možné prestupy, ubytovania a stretávame desiatky nových ľudí každý deň. :)
Takto nejako vyzerá naša už asi mesačná „rutina“ a zatiaľ by sme nemenili! Vďaka tomuto neplánovaniu nás naše svetobežnícke kroky dostali do mesta Chiang Mai. Tu sa raz ročne koncom novembra koná festival svetiel. Farebné ulice vyzdobené lampiónmi strieda noc, kedy k nebu stúpa asi milión lampiónov a všetko to osvetľuje obrovský mesiac v splne – no jednoducho vyzerá to ako v rozprávke Na vlásku…
Tento obsah nie je možné sprístupniť bez prijatia súborov cookies.
Lampióny, všade samé lampióny, malé, veľké, rôzno/jednofarebné...Takto nejako vyzerajú ulice a chrámy,pripravené osláviť jeden z najdôležitejších sviatkov - The Loy KrathongTento veľký festival sa oslavuje 4 dni a to nie iba v Thajsku ale aj okolitých krajinách. Na Srí Lanke ho volajú Poya v Kambodži zase Bon Om ToukPočas festivalu svetla ľudia vzdávajú hold Budhovi, pri vypúšťaní lampiónov alebo košíkov na vodu sa zbavujú zlých myšlienok, negatívnych pocitov a niečo si želajú. Je to rodinný sviatok a tak sme na uliciach, pred chrámami či na mostoch stretávali rodiny, ktoré trávili sviatok spoluPo skončení osláv to chcelo trocha objaviť aj mesto. Najznámejším miestom tu s výhľadom na nádherný východ slnka je chrám - Wat Phra Thah Doi Suthep. Ten sa nachádza vysoko nad mestom a treba k nemu vybehnúť niekoľko desiatok schodov a ráno sa aj poriadne obliecť. Stojí to však za to, môžete si chytiť slnko :) Do chrámu sa chodia ľudia modliť už pred východom slnka a má to tu nezameniteľnú atmosféru. Ako turisti tu ale musíme za vstup platiť, domáci to majú zadarmoV chráme sme našli aj toto plátno s požiadavkou podpísať sa naň. V tomto náboženstve často obetujú kusy látky a oblečenia Budhovi na znak úcty. Aj my sme sa prvých pár dní čudovali, keď sme v lese našli doslova stojan s oblečením či stromy popri chrámoch obtočené látkami, no po takmer mesiaci sme sa čudovať prestali a stali sa súčasťou jednej :)Vysoko v horách, ešte ďalej ako chrám, sa nachádza malá dedinka Doi Pui. Známa je pre svoje jedinečné kroje, ktoré chodia deti so svojimi mamkami prezentovať pred chrámakto vyzerá radosť na letisku a označenie, že letieť môžeme. Verte nám, nebolo to až také jednoznačné. To ráno pár dní dozadu vyzeralo nevinne, super raňajky a otázka kamošov z Ameriky či máme už víza do Vietnamu, že to nie je iba tak! Takmer nám zabehlo...no nakoniec sme odleteli. Síce o dva dni neskôr so žiadosťou o víza, ktorú sme asi desať násobne preplatili, ale nabití novou chuťou po dobrodružstve. Vietnam TEŠ SA! :D
Tento obsah nie je možné sprístupniť bez prijatia súborov cookies.
„V živote si nemôžeš všetko naplánovať… niekedy len stačí počúvať svoj vnútorný hlas“
Miška a Dany. Dvaja mladí ľudia, ktorí zo dňa na deň opustili svoj starý život, dali výpoveď v práci a vybrali sa do sveta.
Bez plánu, bez veľkých peňazí, ale s odvahou a túžbou po dobrodružstve.
Chcú zažiť veci, ktoré nie sú v cestovateľských príručkách.
Zažite ich s nimi na Exprese každú nedeľu po 14-tej v popoludňajšej show s Michaelou Mäsiarovou.
Podcast, fotky a všetky aktuálne info o Miške a Danym nájdeš vždy na webe v tejto rubrike.
